Tričko Antonio so stíhačkou F-16CJ FIGHTING FALCON - sivé

Určenie: Pre mužov

Nechcel by som byť nesmrteľný, neviem, prečo po tom mnohí ľudia túžia. Keď sa naplní môj čas, odídem bez veľkého smútku. Ale jednej veci je mi predsa len ľúto - že sa nedozviem, kam až človek dôjde v oblasti techniky, najmä, kam sa bude uberať dobývanie neba a celého vesmíru. Aj môj prvorodený vnuk, ktorý sa samozrejme volá Antonio, prepadol lietaniu. V tvári si nesie znaky nášho rodu av srdci lásku k dobývaniu oblakov. Je letecký konštruktér a vo voľnom čase lieta pre radosť. Nevidím ho tak často, ako by som si prial, pretože žije v Spojených štátoch. Ale keď príde, máme sa o čom rozprávať.

Podieľal sa napríklad na vývoji amerického vojenského lietadla F-16 Fighting Falcon. Prvý prototyp tohto stroja vzlietol 2. februára 1974 a než začala sériová výroba, svetlo sveta uzrelo osem týchto lietadiel. Bojový stroj musí samozrejme dosahovať tie najvyššie kvality, a tak sú aj ďalšie typy týchto Falconov priebežne modernizované. Pozorne som počúval, keď mi Antonio rozprával, ako bolo napríklad potrebné konštrukčne zosilniť krídla lietadla, aby odolala častým preťaženiam pri bojových manévroch. Falcon je totiž známy svojou obratnosťou, ktorá ho predurčila na letecké súboje.

Ako všestranný stroj sa využíva aj na útoky na pozemné ciele. Využíva sa ich pre systém boja Wild Weasel - Divoká lasička. Systém s týmto krycím názvom sa zrodil vo vojne vo Vietname. Špeciálne lietadlo určené len na boj s radarmi protivzdušnej obrany protivníka na palube nieslo množstvo prijímačov pre prieskum, aktívnych rušičov a neskôr aj protirádiolokačných striel. Heslom posádok lietadiel bolo: "Prvé na bojisko, posledné z bojiska.“ Najmodernejšími Divokými lasičkami sú práve lietadlá F-16.

Ako pracujú? Predstavte si lietadlo, ktoré je zámerne nasmerované do nebezpečnej zóny, do priestoru, ktorý prepátrávajú protiradarové strely. Keď zameria signál vydávaný radarom, letí po ňom až k zdroju, kde ničivou explóziou zničí radar aj jeho posádku. A nechať sa zamerať, to je paradoxne úlohou každej Divoké lasičky. Akonáhle potom vyletí nepriateľská raketa, pilot lietadla reaguje sériou úhybných manévrov, vypúšťa falošné ciele alebo rovno sám zaútočí. V pomyselnom vývojovom rebríčku je lietadlo F-16 radené k strojom takzvanej štvrtej generácie. Konštrukčne sa síce jedná o stroj zo sedemdesiatych rokov, ale v určitom ohľade F-16 svojimi vlastnosťami a výbavou stále prevyšuje svojich súčasných potenciálnych súperov. Okrem obratnosti je pre neho typický aj obdivuhodný dolet 4 020 kilometrov. Ten mu zaisťuje výnimočný bojový rádius, teda let na dané miesto, súboj s protivníkom a návrat na základňu. Falcon môže útočiť na cieľ cez deň aj v noci, bez ohľadu na poveternostné podmienky. Unikátny je aj tým, že znesie preťaženie až 9 G pri plnej palivovej nádrži.

Avionika lietadla obsahuje vysoko presný inerciálny navigačný systém - počítač, ktorý odovzdáva informácie pilotovi, rádia UHF aj VHF a systém pristátia. Počítačom je ovládaný aj systém riadenia paľby. Pilot má tiež k dispozícii radarový výstražný systém (RWS) a elektronické rušenie prieskumných aj zbraňových systémov nepriateľa.

Vďaka svojej výkonnosti a dobrým manévrovacím vlastnostiam sa F-16 Fighting Falcon stal jedným z najpoužívanejších bojových strojov a zasiahol prakticky do všetkých novodobých vojenských konfliktov.