Tričko Antonio AEROCLUB CZ - sivé

Určenie: Pre mužov

Na leta, kedy som v aeroklubu zasväcoval svojich žiakov do tajov lietania, veľmi rád spomínam. O svojej láske môžete rozprávať ostatným donekonečna, ale stále to sú len slová. Až keď sa s ľuďmi podelíte o skutočné zážitky, keď im je sprostredkujete a zdieľate s nimi svoju vášeň, je prežitok dokonalý. A keď sa zíde nadšený učiteľ a vnímavý žiak, chvíle vo vzduchu znamenajú pre oba výnimočný životný okamih.

Dni v aeroklubu boli niekedy hektické, ale o to krajšie boli večery, najmä tie letné. Slnko zmiernilo svoj žiar, ale betón štartovacích dráh vydychoval nazhromaždené teplo dlho do noci. Z trávy na letiskovej ploche sa ozývali cvrčky a rudý slnečný kotúč pomaly klesal za obzor. Sedávali sme s ostatnými pilotmi a popíjali. Niekto chladné pivo, iný zlatistú whisky. Možno sme mali ponáhľať domov k manželkám a deťom, ale bolo nám spolu tak dobre. Užívali sme si atmosféru spolupatričnosti, porozumenia a priateľstva.

Jedného takého teplého večera som sa vracal späť na naše letisko zo Zürichu. Celý deň som strávil vo vzduchu pri preprave dôležité zásielky. Znášal som sa na zem s pocitom, že som doma, a tešil sa na fľašu vychladeného piva. Už z diaľky som uvidel žiaru ohňa, a ako som sa blížil, rozoznával som okolo neho siluety svojich kamarátov. Ako ubúdali metre, ktoré ma delili od pristátia, zaznamenával som stále väčšie detaily a všimol som si, že nad ohniskom sa na ražni otáča prasiatko. To nebola bežná situácia! Orosilo sa mi čelo: zabudol som na čísi narodeniny! To by bolo neodpustiteľné.

Hneď ako som vyskočil z lietadla, zamieril som k ohňu, aby som zistil, aké veľké je moje faux paux. Ale ničoho som sa nedopustil. Dvaja moji kamaráti sa síce narodili, ale ako sa hovorí - druhýkrát. Vo vzduchu im vynechal motor a oni museli núdzovo pristáť. Navyše sa to stalo nad lesom, čo je zlé. Takáto núdzová pristátie väčšinou dopadajú tragicky. Zhodou šťastných náhod sa osud tentoraz uspokojil s niekoľkými šrámy a jedným vykĺbeným ramenom. Lietadlo dopadlo oveľa horšie, ale kto by sa o to staral! Objímal som oba svojich priateľov, opatrne, aby som im ešte viac neublížil, a cítil som, ako sa mi do očí derú slzy. Bol som tak šťastný, že prežili!

Ten večer sa nás naše rodiny nedočkali. Oslavovali sme dlho do noci, ale nikto z našich blízkych nám to nemal za zlé. Snáď len pár našich zákazníkov, ktorí na druhý deň ráno prišli na letisko zbytočne. S opicou by sa nikto z nás do vzduchu nevydal, a tak sme objednané hodiny lietania museli presunúť na inokedy. Aj pilot je skrátka len človek.