Slovník pojmov

Aikido

Aikido je japonské bojové umenie, ktoré vyvinul Morihei Ueshiba na začiatku 20. storočia. Názov "aikido" možno preložiť ako "cesta harmónie s energiou" alebo "cesta zjednotenia so životnou energiou". Aikido sa vyznačuje dôrazom na neagresívne a harmonické techniky sebaobrany, ktoré využívajú energiu a silu útočníka proti nemu samému, namiesto toho, aby sa kládol odpor.

Hlavné črty aikida zahŕňajú:

Techniky: Aikido zahŕňa širokú škálu techník, vrátane hodov, zámkov, úderov a kontrolných techník. Cieľom je neutralizovať útok s minimálnym úsilím a bez spôsobenia vážneho zranenia útočníkovi.

Kruhové pohyby: Techniky aikida často využívajú kruhové pohyby na odklonenie sily útoku a využitie tejto energie na vykonanie techniky. Tým sa minimalizuje potreba priameho stretu.

Tréning: Tréning v aikíde zahŕňa ako techniky neozbrojeného boja, tak techniky so zbraňami, ako sú drevený meč (bokken), palicu (jo) a dýka (tanto). Okrem fyzických techník sa tiež kladie dôraz na mentálnu disciplínu, koncentráciu a sebakontrolu.

Filozofia: Aikido zdôrazňuje princípy neagresie a harmónie. Morihei Ueshiba, zakladateľ aikida, veril, že skutočným cieľom bojového umenia je dosiahnutie mieru a harmónie. Aikido sa snaží transformovať konflikt na mierové riešenie a podporovať osobný rast a duchovný rozvoj.

Sebaoobrana: Aj keď je aikido efektívna forma sebaobrany, jeho cieľom nie je len poraziť protivníka, ale aj chrániť útočníka pred zranením. To je dosiahnuté kontrolou útoku a jeho neutralizáciou spôsobom, ktorý minimalizuje riziko zranenia pre obe strany.



Aikido sa dnes praktizuje po celom svete a je cenené pre svoje filozofické a duchovné aspekty, rovnako ako pre svoju efektivitu ako forma sebaobrany.