Tričko Antonio PARAGLIDING - modré

Určenie: Pre mužov

Som Antonio, už štvrtý toho mena a milujem lietanie rovnako ako niekoľko generácií mužov v našej rodine. Prvým z nich bol môj pradedo, ktorý bol ako dieťa svedkom samých počiatkov letectva. Dobývanie neba prepadol aj môj dedo, môj otec sa potom stal leteckým konštruktérom. Moja vášeň na lietanie je spojená s vetroňom či paraglidingom. Lietanie bez hluku motora, v absolútnom tichu nekonečnej oblohy.. Viete, aká je to krása?

Myslím, že človek zatúžil po lietaní už v okamihu, keď prvýkrát zaklonil hlavu a zbadal, ako vtáky ľahko a bez námahy križujú nebo. Ale trvalo dlho, kým sa to niekomu podarilo. Najprv sa z oblohy zrútil bájny Ikaros, keď slnko roztavilo vosk spájajúci perie na jeho perutiach, a dokonca aj prvý lietajúci muž novodobej histórie, Otto Lilienthal, skončil podobne. Za svoj život postavil osemnásť klzákov a uskutočnil okolo dvetisíc letov, ale nakoniec roku 1896 zomrel na následky pádu po tom, čo prudký poryv vetra zlomil krídlo jeho stroja.

Dnes už je všetko inak. Človek pokoril nielen nebo, ale aj hlboký vesmír, ale potom, ohlušený revom silných motorov, sa rovnako vrátil k lietaniu na vetroniach. Neviem, či je to "lepšie", ale je to iné. Dokonalé súznenie s prírodnými silami, pocit, že krídla sú súčasťou vášho tela.. Ste odkázaní na vlastné schopnosti a umenie, na to ako ovládate zákony termických prúdov.

Túžba človeka po lietaní je spojená s potrebou odpútať sa od zeme, ktorá si nás pevne drží "pri tele". A napriek tomu, keď lietate na klzáku, nepotrebujete vietor, ako si mnohí myslia, ale krajinu, lepšie povedané teplo, ktoré z nej vyžaruje. Najprv slnko ohreje zem. Zemský povrch potom ohreje vzduch, a ten stúpa nahor. Mäsy teplého vzduchu sa dvíhajú a čím sú vyššie, tým klesá ich tlak a postupne sa ochladzujú. Stále sú ale teplejšie ako okolitý vzduch, a tak stúpajú ďalej. A s nimi aj klzák, čiže vetroň, ktorý vďaka tomu dokáže bez pomoci motora dosiahnuť výšku niekoľkých kilometrov a doletieť do vzdialenosti stoviek kilometrov.

Nepoznám nič, čo by sa vyrovnalo pocitu nesmiernej slobody na krídlach vetrone. Možno, keď horolezec stane na vrchole veľhory, prežíva niečo podobné. Ale predsa len je stále spojený so zemou. Ja, keď plávam vo výšinách, vnímam jej existenciu, ale zemská tiaže akoby zmizla. Aj napriek tomu, že musím stále sledovať, ako sa mení počasie, ovláda ma bezbrehá eufória. Som jednoducho v nebi.